História hygieny: čistota v 18. až 19. storočí, diel #2

V 18. a 19. storočí je nám oveľa viac známe, ako vyzeral vidiek, či mestá. Cesty nebol spevnené, boli prašné, pri daždi blatisté, rovnako ako ulice v mestách. V obciach rovnako tak chodilo sa na boso. Najmä deti na dedinách neraz behávali bosé a chodili tak aj do školy. Rýchlo rastúca noha sa obúvala ťažko a čižmy, či krpce sa obúvali pri práci, v zime, na sviatky či nedeľu.

Dedinská hygiena a časté zdravotné komplikácie

Bežnou hygienou teda bolo len oprášenie jednej nohy o druhú, keď sa vstupovalo na úrad, k pekárovi, či do školy. Ak sa šarvanci nepochytili už cestou do školy a neprišli zafúľaní, alebo špinaví od lesného ovocia, boli to častejšie len nohy, nechty a vši vo vlasoch, čo trápili učiteľov alebo farárov. Na Kysuciach chodili deti špinavé od čučoriedok, na juhu nosili ruky na jeseň špinavé od orechoviny. Koža na chodidlách bola bežne namáhaná. Tvrdé byle, kamienky, či triesky mohli poraniť. Ľudí pracujúcich s nástrojmi, v lesoch, či pri dobytku mohlo ľahko niečo zraniť, poraniť pokožku, objavovali sa rany, pľuzgiere, či rôzne mokvavé výtoky. Veľmi časté boli infekcie pokožky. Pri rezaní dreva sa do očí a pľúc dostávali nečistoty.

Pri infekciách a problémoch pomáhali bylinné odvary. Početné boli rôzne kožné prejavy ako kiahne, osýpky, šarlach a mnoho ďalších. Veľmi časté boli bradavice, ošetrované lastovičníkom, alebo zviazané konským vlasom z chvosta, no spojené s mnohými poverami. Bežné boli znečistené uši, aj oči. Najmä pri práci so senom sa dostalo do pľúc, aj do očí poletujúceho sušeného prachu. Spávanie v sene, v minulosti obľúbené, predstavovalo riziko hmyzu a ďalších nečistôt. Z očí sa dostávali cudzie nečistoty ťažšie. Jozef Marec zdokumentoval prípady vylizovačov očí, ktoré sa z dnešného pohľadu môžu zdať nepredstaviteľné. Na čistenie uší sa používala voda, kúsok textilu, ale tiež petrolej. (MAREC, 2011, str. 323)

Oči dostávali zabrať v zadymených miestnostiach, pri slabom osvetlení, ale aj pre zanášanie nečistôt a výlučkov nosa pretieraním rúk. Následkami boli zápaly, taktiež hordoleum, ľudovo nazývaný jačmeň. Liečil sa obkladmi z očianky, alebo potieraním smotanou či materským mliekom. Na Kysuciach sa nesmelo priznať, že ide o jačmeň. Bežne bola na otázku, „Čo máš na oku?“ podávaná a aj prijímaná len odpoveď „Hovno!“ (MAREC, 2011, str. 323). Hoci ide o zvláštnosť s vulgárnym podtónom, šlo o prvok odmietania ochorenia, ktoré tak malo rýchlejšie opadnúť ako inak povedané „nič vážne“.

Mágia ako súčasť hygieny

Bežnou súčasťou hygieny bolo oddávna množstvo magických úkonov. Lokálne vieme o poverách napríklad z obci Radôstka na Kysuciach, kde ak ste sa nestihli umyť pred polnocou, umyť ste sa mohli až na ďalší deň. Lokálne boli na rôzny čas rôzne povery, kedy sa umývanie neodporúčalo, alebo sa naopak prikazovalo. S mágiou boli spojené aj strihania nechtov. Ostrihané vlasy alebo nechty boli symbolom nečistoty a využívané boli skôr na temnú mágiu. Umývanie očí rannou rosou malo napríklad tiež magický význam a bežne sa praktizovalo, hoci šlo neraz len o symbolické opláchnutie.

Rosa sa mohla zdržiavať v listoch alchemylky, kedy mala ešte väčšiu magickú moc. Rovnako magický význam malo kúpanie na miestach, kde sa potok vlieval do druhého, pitie a omývanie tváre na miestach, kde studnička vyteká z veľkej hĺbky zo zeme a takéto miesta si vyžadovali osobitnú úctu, k akej starí otcovia učili svoje deti a vnukov a k podobným prvkom to stihol aj môj starý otec.