Slovenská história je oveľa bohatšia a zaujímavejšia, než si bežný Slovák vie predstaviť. Snažíme sa Vás o tom presvedčiť množstvom článkov a historických zaujímavostiach. Ak sa hovorí o Slovákoch, takmer vždy ide o tých na Slovensku. Akoby sme však zabúdali na fakt, že v zahraničí žije veľké množstvo Slovákov roztrúsených po celom svete, ba niekde dokonca tvorili celé mestá a obce čistých Slovákov. Sú miesta, kde si napriek diaľke zachovávajú svoj jazyk, kultúru aj národné povedomie aj dnes. Autonómny kraj Vojvodina, dnes súčasť Srbska, je jedným z miest, kam sa v minulosti uchýlili tisíce Slovákov a žijú tam dodnes. Práve v spojitosti so Slovákmi vo Vojvodine som si dovolil zostaviť 10 zaujímavostí, ktoré ste možno ani netušili.
1. Úradný jazyk slovenčina, hoci nie sme na Slovensku
Vo Vojvodine je jedným z úradných jazykov aj slovenčina. Vo viacerých obciach sa dohovoríte plynule po slovensky napriek tomu, že môžete pokojne komunikovať s človekom, ktorý nikdy na Slovensku nebol a jazyk sa naučil vo vlastnej rodine a v obci medzi Slovákmi. Úctyhodné.
2. Prichádzali sem na pozvanie pánov po odsune Turkov
Po odchode Turkov z Európy v 18. storočí sa vracalo chorvátske a srbské panstvo opäť na juh na svoje pozemky. Nemali však pracovnú silu, pretože pôvodné obyvateľstvo často uniklo na územie súčasného Slovenska, alebo padlo za obeť práve Turkom. Preto páni pozývali Slovákov na Dolnú zem, ponúkali prácu a výhody. Zo slovenských oblasti Novohradu, Hontu, Liptova, ale aj Oravy, Podunajska a Piešťan, sa mnoho rodín presťahovalo na juh. Odkiaľ rodiny pochádzali nám svedčia dodnes prežívajúce priezviská. Dôvodmi, prečo sem Slováci šli, bola práca, ale aj náboženská sloboda. Obdobie, kedy ľudia vyznávajúci evanjelickú vieru nemali na ružiach ustlané, prinieslo aj príležitosť náboženskej slobody v nakoniec nie tak cudzej Vojvodine.
3. V Petrovci sa nachádza prvé gymnázium mimo SR
V meste Báčsky Petrovec na juhozápade Vojvodiny, ktorý sa mimochodom ako Petrovec spomína v mnohých historických dokumentoch Slovenska a je rodiskom viacerých významných osobností, sa nachádza prvé slovenské gymnázium mimo územie Slovenskej republiky. Ak náhodou zavítate 22. až 24. mája do Petrovca, tešiť sa môžete na Dni Petrovca, miestne folklórne slávnosti, miestne klobásky, filatelistická aj obrazová výstava a ďaleko viac.
4. Obyvateľstvo s prevahou Slovákov
Obce, v ktorých nájdete prevahu slovensky hovoriaceho obyvateľstva oproti srbskému a maďarskému, sú práve Báčsky Petrovec a Kovačica. Zaujímavosťou je, že aj Česi tu majú obec Česko Selo, v ktorej majú výrazné zastúpenie. Nachádza sa na úplnom východe Vojvodiny.
5. Mladí Slováci z Vojvodiny prichádzajú na Slovensko
Bežne sa Slovák so srbským pasom často nedá rozoznať. Výborná znalosť jazyka, kultúry, tradícií aj národnosti samej o sebe, z neho robí plnohodnotného Slováka, hoci pas by tvrdil niečo iné. Mladí často prichádzajú na Slovensko študovať školy, alebo nachádzajú prácu ľahšie, než doma. Aj samotní Vojvodinci vnímajú odchod Slovákov v podstate do pôvodnej vlastni za určitý problém, pretože strácajú mladú krv.
6. Slováci vo Vojvodine zažili o jednu vojnu navyše
Kým slovenskí Slováci prežili v minulom storočí dve výrazné vojny, zahraniční Slováci vo Vojvodine si vytrpeli o jednu vojnu navyše. Zažili rozpadanie Juhoslávie na menšie celky. Vojna v Juhoslávii sa týkala aj tých najbežnejších ľudí v krajine a zanechala u mnohých aj mladých ľudí dodnes živé spomienky.
7. Slovákov je tu viac ako Chorvátov
Napriek tomu, že krajina susedí s Chorvátskom a je teda oveľa bližšie, v celom Srbsku žije viac Slovákov, ako Chorvátov.
8. Kultúrne mimoriadne vyspelí
Nečakajte, že by miestni Slováci mali iné starosti a nepotrebovali sa hlásiť k Slovensku. Práve naopak. Bežná slovenská verejnosť sa nevenuje tematike zahraničných Slovákov a téma je opomínaná aj médiami. Zahraniční Slováci vo Vojvodine veľmi skoro založili vlastné divadlo hneď v niekoľkých obciach. Z Vojvodiny pochádza veľa akademických maliarov a umelcov, ktorých poznáme ako slovenských umelcov, keďže Slovákmi aj sú. V Hložanoch môžete navštíviť folklórny festival Tancuj, tancuj. Viac informácií nájdete napríklad tu.
9. Srbskí pestovatelia chmeľu len Slováci
Zrejme ste to ani len netušili, no práve Slováci boli pestovateľmi chmeľu v severnom Srbsku, čiže Vojvodine a túto tradíciu si držali úspešne pomerne veľmi dlho. Dôležitú surovinu k výrobe piva tak mali práve Slováci pevne v rukách.
10. Národnostne mimoriadne uvedomelí
Bez preháňania sa dá povedať, že mnoho Slovákov na Dolnej Zemi a hlavne vo Vojvodine, si veľmi dobre uvedomuje svoj pôvod. Môžeme povedať, že si uvedomujú pôvod akosi viac, než Slováci, ktorí pobyt vo svojej krajine berú ako samozrejmosť. Kultúrne spolky, ochotnícke divadlá, umelci, spisovatelia, dokonca zahraničné pôsobenie Matice Slovenskej, záujem Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, aj ľudová tvorba so zachovávaním pôvodných tradícií. To všetko formuje povedomie a uvedomelosť. Má zmysel zaoberať sa tým, kde všade Slováci žijú a že sú stále Slovákmi.
foto: Reštaurácia z Hložian, Petrovec.com