Starí Slovania na našom území mali svoje vlastné staroslovanské náboženstvo spoločné s ostatnými Slovanmi, no postupne obohateným aj lokálnymi našimi prvkami. Mali vlastnú kultúru a zvyky, ktoré sa príchodom kresťanstva začali vytrácať. Kým v tej dobe bolo pre Slovanov viacero vecí na úrovni, ako pre kresťanov prežehnávanie, či odriekanie modlitieb, pre Slovanov boli celkom bežné tradície, ktoré zas pre dnešného človeka vyznievajú až šialene.

Svokrove právo na synovu ženu, so všetkým čo k tomu patrí

Snochačestvo je pôvodné slovanské slovo, ktoré slovansky znie, no nedá sa bežne z jeho znenia vyčítať správny zmysel slova. Je však oveľa prekvapujúci, než by sa zdalo. Označuje totiž tradíciu zastúpenia otca v manželských povinnostiach jeho syna. Ak teda manžel opustil svoju manželku v prípade sezónneho lovu, bol zranený, neplodný, prípadne sa len nedokázal postarať o určité manželské povinnosti, jeho otec ho mohol spoločensky prijateľne a s celkovou samozrejmosťou zastúpiť. Bola to automatika a otec tak počítal s tým, že získa synovu manželku, pokiaľ syn zlyhá, alebo nebude prítomný.

Čo s prípadným potomkom?

Aj keby sa otcovi podarilo splodiť potomka, automaticky bez premýšľania bol pre platné snochačestvo braný ako syn konkrétneho muža, prijal ho za svojho a tak aj prebiehala jeho výchova. Hoci išlo v skutočnosti o jeho brata.
Ako študent kulturológie sa snažím aj laickej verejnosti priniesť zaujímavosti z našej histórie a tak ako v mojom bývalom magazíne, aj tu by som rád informoval o všetkých historických zaujímavostiach. Príchod kresťanstva niečo také nepripúšťal a zvyk snochačestvo zanikol.

foto: zúfalo ilustračná fotografia. Nič iné sa pre niečo takéto nedalo použiť 🙂