Severný Šariš ovplyvnilo valaské právo a chov oviec. Salašníctvo tvorilo hlavné živobytie horských obcí Jakubany, Šarišské Dravce, Rokytov, Lenartov, Štefanovce, Bajerovce a ďalších. S chovom ovcí súviselo spracovanie vlny a kožušiny. Lesné oblasti poskytovali príležitosti na ťažbu, predávalo sa palivové drevo, vyrábané drevené uhlie, alebo sa vyťažené spracovalo na pílach v podhorských oblastiach. V okolí Čergova, Hervartove, Hertníku a Fričkovciach sa vyrábali šindle. Suchá Dolina sa preslávila ako výrobňa vápna z vápenca ťaženého v širšom okolí. V Nižnom Slavkove a Oľšove sa choval vo veľkom dobytok. V Lipovciach bol veľkochov prasiat. Hlavným odvetvím hospodárenia Šariša bola poľnohospodárstvo, konkrétne pestovanie ľanu, konope, zemiakov a pohánky. Rozšírené bolo pestovanie ovocia dodnes pretrvávajúce v obciach Chminainske Jakubovany, Brezovička, Dubovica a v širšom okolí Sabinova. Vynikali najmä miestne čerešne a marhule, sušili sa, zároveň vyrábali aj pálenky. V Prešove sa vyrábali zbrane, zámky a haspry, Bardejov vyrábal prútené košíky a ťažil z monopolu na bielenie vápna, zároveň bol významným producentom miestnej bardejovskej keramiky. Keramikou bol významný aj Prešov. Sklárne fungovali v Kružlove, Livorskej Hute, Stebníckej Hute alebo v Dubovej. V Bogliarke maľovali na sklo. Šariš bol významným producentom drevorezby a tiež v ňom tvorili bakačinu, ľanovú tkaninu ozdobenú pásmi.
Prešov a jeho časť Solivary preslávilo jediné ložisko kamennej soli na Slovensku. Tradícia ťažby od 13. storočia už skončila. Významnou technickou pamiatkou boli rozsiahle sklady so strojmi a vežou, ktoré pred 30 rokmi vyhoreli. Dnes je výrazne miesto rekonštruované. Zachoval sa čerpací gápel, ktorý bol otáčaný volmi.