V časoch, keď ľudia nemohli po maslo do potravín, si ho jednoducho vyrobili, alebo ho nakúpili od tých, čo ho vyrábali. Mnohí mali kravu využívanú na mlieko a tak ho používali v bežnej tradičnej gastronómií, ako nápoj, surovinu na výrobu syrov, no hlavne masla. Suroviny, ktorú potrebuje každá gazdinka na pečenie, ale v podstate ktokoľvek pre energetický obsah. Domácemu maslu sa nevyrovná nič z toho, čo si môžeme v súčasnosti natrieť na chlieb.
Rastlinné nátierky sú akýmsi úspešným pokusom medzi omylmi, no maslo je jedinečné. Jeho cena je dnes pomerne vysoká. Štvrť kilogramu sa v priemere pohybuje okolo 1,5 eur, avšak skutočné domáce maslo to stále nie je. Je rospoznateľné chuťou, aj tvarom. Naposledy sme mali možnosť ochutnať skutočné maslo na salaši Krajinka a dávno pred tým to vlastné z vlastnej maselnice, poctivo vymútené. Mútenie masla je však dnes veľkou neznámou a preto už žiaľ ide o zabudnuté remeslo.
Základ masla je smotana
Žiadne maslo nevznikne ihneď po dojení. Čerstvé mlieko je po dojení ešte teplé. Potrebuje čas, aby horná vrstva zhustla. Vďaka baktériám mliečneho kvasenia sa tvorí smotana, nastáva kyslenie kedy sa mliečny cukor mení na kyselinu mliečnu. Dopomôcť oddeliť smotanu od mlieka sa dalo pomocou odstredivky, rotačných bubnov a upravených hrncov, kde sa oddelila ľahšia smotana od ťažšieho mlieka a mohla sa oveľa rýchlejšie pristúpiť k výrobe masla. Smotana sa naliala do mútičky, neskôr sa na západnej Európe rozšírili rôzne rotačné skrinky, ktoré túto prácu robili sofistikovanejšie. Na Slovensku sa tradičný ľud spoliehal na klasické mútičky, alebo niekde nazývané múteľnice. Valcovité drevené nádoby s pevným vekom a tyčou umiestnenou vo viečku. Jej spodok ukrytý vo vnútri tvoril kruh s dierkami. Pohyb tyče hore a dole po priestore zaliatom smotanou skrátka mútil. Fyzicky to bolo náročné vždy, no výsledok stál za to. Výsledné maslo je ešte stále mäkkou hmotou, ktorá je však už oddelená od tekutiny, ktorú poznáme ako cmar. Premýva sa v studenej vode a stláča, nakoniec uskladňuje vo formách.
Bosorky a ich čary
Keď sa maslo nepodarilo, na Kysuciach to gazdovia považovali za čary bosoriek. Pritom stačilo, že nebolo dobré mlieko, stará smotana, alebo len pochybili v postupe. Aj v iných lokalitách dávali za vinu nezdar pri výrobe syrov a masla za vinu bosorkám. Neprajníci reálne mohli požiadať bosorky o čary voči niektorým znepriateleným susedom, no takéto spory, kde bol jasný „objednávateľ“, boli naozaj len zriedkavé. Kniha, ktorá bola inšpiráciou k tejto téme a je uvedená v závere, spomína taktiež bosorky v prostredí Nemecka, čo je zaujímavé a dokazuje to najmä fakt, že nezdar pri masle sa vnímal ako dôsledok čarov aj mimo Slovenska.
Zdrojom niektorých informácií bola zaujímavá kniha Zabudnuté remeslá a život na vidieku z vydavateľstva Slovart, od Gudruna Sulzenbachera, ISBN: 978-80-556-2890-5, ale najmä osobné skúsenosti z prostredia Kysúc a Bystrickej doliny, života na dedine v pôvodnom ľudovom prostredí.
