Viete, na čo nám slúžili stĺpy hanby? V mnohých mestách a obciach sa občas uchýlia k rekonštrukčným prácam, či prácam záchranným. Prípadne miestne podujatia, drobné médiá a reportáže radi vždy zopakujú opakujúci sa vtip o potrebe zavedenia stĺpov hanby aj dnes. Kedysi to dovoľovali právo. V časoch, keď súdil richtár, alebo súdna rada, mohli byť malé priestupky riešené pokutou, alebo uväznením na stĺpe hanby. Stĺp hanby bol malou stavbou, kamenným, či murovaným stĺpom, ktorý mal priestor na okovy, železné obruče a reťaze. Tu sa uväzovali previnilci činov, pri ktorých iní neprišli o život, či o veľký majetok.
foto: Sučany a miestny pranier, zdroj: kniha Miesta zločinu a tragédií
Previnilci za porušenie zákazu nočného vychádzania, vandali, drobní zlodeji, cudzoložnice, opilci, ale aj niektoré vážnejšie priestupky mohli byť trestané ponechaním previnilca na stĺpe hanby. Zaveseného za ruky, či za nohu, bolo vidieť už z ďaleka. Praniere tohto typu totiž stáli vždy na mieste, ktoré bolo jasne vidieť čo najväčšiemu poštu ľudí. na výstrahu a odstrašenie ostatných pred robením podobnej neplechy.
Stĺpy hanby niekde stoja dodnes
Praniere, alebo stĺpy hanby, ako im tiež hovoríme, ak sa za pranier práve nepovažuje klietka hanby, ktorých je ešte menej, mali rôznu konštrukciu. Zväčša kruhový alebo štvorcový pôdorys. Mohli byť dielom architektov so zmyslom pre detail v kombinácii s kováčskym umením. Niekde šlo o veľmi jednoduchý stĺp bez okázalých prvkov tak, ako tomu je v Bernolákove pri ceste v blízkosti miestneho kostola. Stavali ich tam, kde bolo čo najviac ľudí, čiže svedkov a tých, ktorí tvorili potrebný efekt verejnej potupy. Ak neboli súčasťou námestí, kde sa konali trhy a premieľali miestni, boli to hlavne kostoly. Pred kostolom, ktorý bol dôležitým miestom stretávania a pravidelnosti, mnohé stoja dodnes. Ucelený pohľad na to, kde sa ktoré praniere zachovali a kde sú len ich repliky, priniesol kulturológ so zameraním na cestovný ruch Tomáš Galierik v knihe Miesta zločinu a tragédií.
Západné Slovensko v počte pranierov vedie
Kniha Miesta zločinu a tragédií prináša viacero zaujímavých tém z dávnej minulosti. Čarodejnícka inkvizícia, popravy, upíri, život katov a ich úloha v spoločnosti a dobovom súdnictve až do roku 1989 je naozaj zaujímavým čítaním. Nemenej zaujímavé je spoznať, koľko pranierov dodnes stojí na Slovensku a v ktorých obciach sa nimi pýšia. Niektoré sú v horšom stave, no vo väčšine ide o kultúrnu pamiatku s vlastným evidenčným číslom a o objekt, ktorý netrpí nezáujmom obcí a miest. Našťastie. Ich obnova nemusí byť nákladná, no je dôležitá, Mnohé praniere zanikli. Mohli byť akýmsi symbolom doby a útlaku. Kniha dokonca prináša aj príklad, kedy sa občania obce rozhodli miestny pranier zničiť, hoci sa nepoužíval, pretože takýmto silným symbolom stále bol.
Podľa autora a výskumu priamo v teréne vysvitlo, že pôvodné praniere sa zachovali predovšetkým na západnom Slovensku v tesnej blízkosti, alebo v rámci Malokarpatskej vinohradníckej oblasti. Tam je ich dodnes najviac. Mimo nej ich môžeme objaviť v Dubnici nad Váhom v tesnej blízkosti veľkého červeného obelisku, ktorý si pripomína obete Veľkej vojny, neskôr známej ako I. svetovej vojny. Miesto sa nachádza oproti miestnemu múzeu a pranier vďaka záujmu mesta bolo možné nedávno obnoviť, čím získal výrazne zrekonštruovanú podobu a pôsobí novým dojmom, hoci je zachovaným originálom. Len s predĺženou životnosťou. Významný je aj ten v Piešťanoch, ktorý v minulosti zrejme presťahovali a dnes je obkolesený nízkym reťazovým plôtikom. Nepochybne je zaujímavý aj pranier na nádvorí Oravského hradu.
Kniha Miesta zločinu a tragédií považuje za veľmi zaujímavú a cennú stavbu tú v obci Sučany. Predovšetkým za to môže vzhľad miestneho stĺpa hanby. Nachádza sa na mieste, ktoré dnes nevyniká tak ako kedysi. V minulosti bol stĺp viac pred kostolom a neposkytoval mu tieň, či zátišie miestny podnik. Sučiansky stĺp sa stále nachádza na miestnom námestíčku pred kostolom, no je viac ukrytý. Pozornému oku neujde od hlavnej cesty. V tesnej blízkosti sa nachádza niekoľko pamätných cedúľ pripomínajúcich si významných ľudí. Ten miestny stĺp hanby je nepochybne zaujímavý pre materiál. Ide o pieskovec, stĺp vytesaný s kovovými prvkami výrazne presahuje výšku dospelého muža.
Malé Karpaty a okolie jednoznačne kraľujú
Od obce Bernolákovo, cez mesto Senec v smere na Pezinok až po Smolenice sa nachádza niekoľko stĺpov hanby. Dôležitým faktom je, že všetky miestne praniere sú dobré známe, zdokumentované a je im venovaná pozornosť. Senec má zrejme najmohutnejší a najobjemnejší murovaný pranier, aký na Slovensku možno nájsť. Nachádza sa priamo v centre v parku v blízkosti miestnej synagógy a od starších fotografií sa odlišuje bujnými stromami v parku a opravenou synagógou, či opraveným samotným stĺpom hanby. Dnes je pokrytý žiarovou bielou omietkou, ktorá mu opäť o niečo viac predĺži životnosť.
K Bratislave je najbližší ten v Bernolákove pri kostole v smere na Vodnú vežu. No ak smerujete na Červený Kameň, zájdite si v obci Častá ešte ďalej až k miestnemu kostolu, dobre zaparkujte a vyrazte do okolia kostola, len na druhú stranu cesty. Nájdete tu repliku iných pranierov, aké boli známe z Európy. Nejde o pôvodný pranier. Ten v obci Častá v minulosti zbúrali, keďže výrazne prekážal výstavbe cesty. V minulosti tento pranier míňali vozy s koňmi a bol naozaj na očiach. Nedal sa prehliadnuť, čím získaval na svojom spoločenskom význame. Zároveň tento fakt spečatil jeho osud a nešťastím bolo aj obdobie, ktoré nepozeralo na nezáujem obnovy takýchto pamiatok a oživenie ich významu. Trochu ďalej je možné objaviť dolnoorešiansky pranier aj s unikátnym kostolom a v centre Smoleníc sa môžete stretnúť s miestnym pilierom slúžiacim ako stĺp hanby. Stojí vytesaný z jedného kameňa na križovatke blízkosti miestnej cukrárne a zastávky. V smere z Bratislavy po ľavej strane cesty.
