Domácnosť si v našom seriály venovanom hygiene v minulosti zaslúži svoju vlastnú samostatnú tému. Je totiž rozsiahlou témou a dotýka sa všetkého, čo súviselo s osobnou hygienou a prezentáciou samého seba voči ostatným.
Starostlivosť o vlasy v minulosti
V domoch bežného obyvateľstva sa usídľovali celkom bežne vši. Siahanie do vlasov, škriabanie a vytváranie chrást prinieslo pomenovanie „Čušíš ako voš pod chrastou“. Pramení z výskytu vší, ktoré sa pod chrastami aj reálne ukrývali, čím zhoršovali infekciu. Na odstraňovanie vší a ich hníd sa používal hustý hrebeň všivák. Aj preto ten názov. Na hrebeni sa nachádzali bežne zárodky infekčných chorôb, preto predstavoval riziko, ktoré si deti pri hre s hrebeňmi neuvedomovali. Na zbavenie vší sa používal aj petrolej. Na Kysuciach, sa lokálne používal v neskoršej dobe denaturovaný lieh, ktorý tak nedráždil pokožku hlavy (MAREC, 2011, s. 315). Výskyt vší bol však opakovaný a častý. Človek bol v neustálom styku so zvieratami, napadnutým textilom, ako aj prostredím.
Skromná osobná hygiena
Početné rodiny bývajúce v malých priestoroch boli neustále spolu, alebo v práci. V pracovnom odeve a klobúkoch, kde sa stále držali. Na súkromie nebolo veľmi miesta a ani času. Na osobnú hygienu postačovala v bežnej domácnosti nádoba s vodou. Potreba sa vykonávala za každého počasia mimo domu na latríne, ale aj na hnojisko. Osobná potreba sa mohla vykonávať do nočníka. Nočníky, tzv. „nočné vázy“, mali bohatšie rodiny z porcelánu, alebo keramiky. Chudobnejším ľuďom postačili vedrá, alebo drevená nádoby s viečkom. Potreba sa vykonávala počas noci hneď vedľa postele, nechodievalo sa mimo. Chápané a brané to bolo ako nevyhnutnosť. Neskôr sa z nočníkov stali nástroje používané takmer výhradne len deťmi. Aj dnes sú však v múzeách a skanzenoch nočníky predstavované na miestach, kde sa reálne nachádzali. Pod posteľou, alebo v jej blízkosti. Kde bola hojne vyrábaná a využívaná keramika, udomácnili sa aj tieto nádoby vo všetkých vrstvách spoločnosti, neraz bohato zdobené. Až pri postupnej výstavbe bytových domov, väčších sídiel v 19. a 20. storočí sa objavujú splachovacie toalety.
Menštruácia
Menštruácia bola komplikovaným obdobím pre ženu vždy. Za tzv. „nečisté dni“ bolo obdobie menštruácie považované vo viacerých kultúrach, aj v našej. Keď to nebolo nutné, ženy nechodili von. Praktické ženy si prikladali sušenú trávu, savú textíliu, majetnejšie mali riešenie v podobe kožušín a handier. V stredoveku sa spodná bielizeň nenosila, preto bolo pre upevnenie takýchto nástrojov nutné uchytenie o pás a väčšie množstvo látky.
Kúpanie detí
V bežnej domácnosti sa deti kúpali v sobotu, aby v nedeľu boli v kostole čisté. Kým za dávnych dôb sa v dreveniciach používali drevené korytá, ktoré gazda doniesol do izby a na peci sa ohriala voda, neskôr to boli aj iné nádoby. Stále stačila len voda. Telu to stačilo a vtedajším nárokom rovnako tak. Aké chodili deti do školy, tak sa posudzovala celá rodina. „Nie vždy sa dalo zaručiť, že deti chodili čisté a upravené. Najmä ak cestou do školy kadečo nachytali, a aj z roboty sme boli zrobení,“ spomínal starý otec Michal Mravec z Radôstky počas leta 2008. V niektorých domácnostiach a veľkých rodinách pomáhali kade. Veľké drevené nádoby, ale keďže ohrievať veľa vody bolo náročné, kúpalo sa v studenej. Deťom, ktorým nevadila nahota, postačili vo voľnom čase zábavy, alebo po práci aj rieky a potoky.
Umývanie zubov v minulosti
Zuby sa v Európe bežne umývali pomocou popola z ohoreného uhlia, prípadne soľným roztokom. Soľ sa používala aj pri zápaloch ústnej dutiny. Využitie mali rôzne byliny, listy, alebo vňať, buď na vytieranie, alebo rozžutie. Niekde na umytie zubov postačilo zjesť jablko, či inú potravinu. Pomáhal aj alkohol. Na dezinfekciu boľavých zubov sa využívali koreniny, lieh aj obklady. Bežné bolo odchádzať na druhý svet bezzubý. Používali sa rôzne sladké drievka, byle, ako špáradlá. Boľavé zuby znamenali problém a tak neraz museli von. Spôsoby, ako sa vykonávalo trhanie zubov však sú neporovnateľné od dnešných.