Viaceré liptovské obce sa v posledných storočiach formovali na obce plné zručných murárov. Murárske remeslo sa rozvinulo hlavne začiatkom 19. storočia a hoci sa rovnako vyvíjalo aj na Orave a Kysuciach, najvýraznejšie sa spája s Liptovom. Koncom 18. storočia sa rôznymi nariadeniami vrchnosť snažila znížiť počet drevených stavieb a lokálne vydávali nariadenia, ktoré prikazovali stavať murované domy z kameňa a tehál a obmedziť spotrebu dreva. Dokonca sa za prehrešok považovala hospodárska stavba z dreva. Chcelo sa tým zamedziť rýchlemu šíreniu požiarov a fatálne následky, ale tiež vyrubovaniu dreva poddanými.
Prechod od dreva k tehle
Len čo začínalo drevo ako hlavný stavebný materiál pri stavbe domoch ustupovať pred modernými tehlami a architektúrnymi dekoráciami, na Liptove sa začali objavovať zruční murári, ktorých talent sa postupne objavoval aj na sezónnych prácach na juhu, najmä v Budapešti. Svojho času sa tak v Budapešti stretávali chlapi z celého Liptova, stavali kostoly, paláce, aj bežné domy, pri ktorých podľa nákresov vytvárali nové prvky, sami sa priučili tomu, čo ešte sami nevedeli a domov na jeseň prichádzali obohatení o niečo, čo u nás vtedy ani nepoznali a ani sa tým nezaoberali. Murár prichádzajúci na zimu domov si za zarobené peniaze postavil svoj vlastný dom, alebo opravil pôvodný. Na Liptove odvtedy vznikali domy, ktoré sa podobali na malé paláce, hoci v nich býval pospolitý skromný ľud. V Bobrovci čoskoro vznikol prvý cech murárov a vôbec nezostávali len pri Budapešti. Od Kysúc po Liptov muži odchádzali aj do Viedne, do chorvátskeho Záhrebu, aj do ďalších kráľovských miest Uhorska na súčasnom maďarskom území, ako Szegedín, či Ostrihom.
Liptovské domy – domy z budúcnosti
V časoch svojpomocnej výstavby vznikalo množstvo murovaných domov, ktoré sa na Liptove ponášali nejakými prvkami na paláce, budovali si stĺpy, no najmä šlo o zdobenia a formovanie štítov, úpravy okolo okien a ďalšie prvky, ktoré neboli typické pre bežné obyvateľstvo. Vďaka výraznej zručnosti sa napríklad v Liptovskom Jáne dodnes môžeme stretnúť s viacerými kúriami, čiže menšími kaštieľmi. V nich žili páni, ale aj murárski majstri. V Liptovskom Jáne v minulosti fungovalo aj kasíno a dodnes v ňom je viacero stavieb, ktoré sú niečím zaujímavé. Líšia sa prvkami a zdobením. Každý majster chcel byť niečím výnimočný. Kto nemal skúsenosti s murárčinou, stále mohol využiť názory a rozum starších, ktorí už necestovali na juh a venovali sa obhospodáreniu pôdy. Zaujímavý je v tomto prípade takmer celý Liptov, tiež Liptovský Hrádok. V ňom sa nachádzajú neobyčajné dvestoročné stavby dodnes, hoci nie všetky sú obývané. Na dlhé roky si vytvorili nálepku ako obec šikovných murárov obce Bobrovec, Hybe, Pribylina, Vrbica, Liptovský Ondrej, Peter, Kokava, Jamník a ešte viacero ďalších. Na vonkajšiu úpravu stavieb boli špecialisti chlapi z Bobrovca, Liptovského Petra, Pribiliny aj Závažnej Poruby.
Dnes nám nepripadajú ako domy z budúcnosti a bežný turista si ich prvky nevšimne. Za pozornosť však stojí fakt, že slovenskí stavitelia z Liptova postavili veľké množstvo stavieb v Budapešti, kde bolo vtedy dostatok práce. Presúvali sa tam viaceré poklady zo Slovenska, aj Slováci, ktorí rýchlo splynuli s Maďarmi.