Warning: "continue" targeting switch is equivalent to "break". Did you mean to use "continue 2"? in /www/kulturno.sk/kulturno.sk/wp-content/themes/ts/options/php-po/php-po.php on line 185
Bardejovské kúpele majú v areáli skanzen ľudovej architektúry - Kulturnô.sk

Bardejovské kúpele majú v areáli skanzen ľudovej architektúry

Šarišské múzeum – Expozícia ľudovej architektúry v Bardejovských kúpeľoch

Expozícia ľudovej architektúry v Bardejovských kúpeľoch je súčasťou Šarišského múzea v Bardejove. Výnimočné je predovšetkým tým, že je prvým múzeum ľudovej architektúry, ktoré na Slovensku vzniklo. Z počiatku nie tak odvážny projekt začal len veľmi pomaly. Skôr, ako by bolo možné hovoriť o fungovaní múzea, vznikla iniciatíva záchrany dreveného kostolíka, cerkve z Mikulášovej – Nikľovej pri Bardejove. Stavba z roku 1730 bola hodnotným architektonickým dielom, ktorý si vyžadoval záchranu.  Jeho rozobratie, presunutie a opätovné poskladanie s reštaurovanými časťami konštrukcie prebiehalo v rokoch 1926 až 1932 na podnet kúpeľného lekára MUDr. Mikuláša Atlasza.

Pôvodne ho postavili mimo areálu kúpeľov, no dnes tento areál kostol zahŕňa. Nápad so záchranou kostola a jeho premiestnením sa až v päťdesiatych rokoch minulého storočia začal posúvať do roviny úvah nad projektom múzea v prírode, v ktorom by bolo takýchto objektov viac. V súčasnosti je v celom areáli 30 historických objektov na celkovej rozlohe zhruba 2 hektáre. Ide o kultúrne dedičstvo z oblasti Horného Šariša a severovýchodu Zemplína. Mimo obytné doby a hospodárske budovy sú to sakrálne aj rôzne drobné stavby, ktoré v minulosti patrili do bežnej obce, či gazdovského dvora.

Dobová architektúra

Drevená cerkva je ako jedna z najstarších budov múzea najväčším lákadlom a zaujímavosťou. Grékokatolícky kostol je zasvätený Ochrane presvätej Bohorodičky. Pôvodnú stavbu z roku 1730 v roku 1837 prestavali a rozšírili. V roku 2003 ho rozobrali a presunuli bližšie k ostatným stavbám priamo do areálu. Stalo sa tak kvôli nevyhnutnej rekonštrukcii, ktorá ho umožnila od roku 2005 opäť sprístupniť. Stavba s výraznou predsunutou vežou má barokovú čiapku s polychrómovanými rímsami. Vysoká 16,5 metrov je najvyššou stavbou múzea. Vystavených je tu viacero budov prostého obyvateľstva so zrubovou, alebo stĺpikovou konštrukciou.

Bardejov skanzen Šarišské múzeum

Viditeľné je pre okolitý región využívanie veľkého objemu materiálu strešnej krytiny. Zastúpené sú šindľové pokrývky striech aj slamené strechy, ako napríklad na dome a sýpke z Kračúnoviec. Typické boli drevené steny omazané hlinou, následne aj obielené.  Hlinou omazané steny tvorili aj interiér. V šarišskej oblasti boli bežné kamenné podmurovky, ktoré izolovali stavbu od vzlínavej vlhkosti, vyrovnávali nerovnosti terénu a zároveň poskytovali príležitosť na vybudovanie pevných pivničných priestorov.  Celkovo bola typická konštrukcia trojpriestorových domov s izbou, predsieňou a komorou. K nim neraz pripájali hospodársku časť, maštale a chlievy. Aj takto členená architektúra je zastúpená v bardejovskom múzeu.

Druhý kostol v múzeu pochádza z obce Zboj nachádzajúcej sa v blízkosti stretu hraníc Slovenska s Poľskom aj Ukrajinou. Postavili ho v roku 1706 a v roku 1967 ho previezli do múzea. Stavba s loďou štvorcového pôdorysu je trojdielnou štvorpriestorovou stavbou z dreva. Je výnimočnou ukážkou dobového ľudového tesárstva a vôbec opracovania dreva v sakrálnej architektúre. Umelecky aj historicky hodnotný je pôvodný gotický ikonostas z 18. storočia. Kostol je pokladaný za hodnotnú ukážku vzájomného pôsobenia byzantských vplyvov na starú slovanskú drevenú architektonickú aj umeleckú kultúru. Rovnako ako kostol z Mikulášoviec, aj kostol zo Zboja je obohnaný dreveným múrom s vlastným zastrešením po  obvode.

Roľnícke domy z obcí Frička, Hrabová Roztoka, Petrová, Maľcov a Kračúnovce pochádzajú z chudobných pomerov a z konca 19. storočia. Archaicky celozrubovo vyriešená stavba s komplikovaným uzamykaním na okovaných dverách bola využívaná pri sýpkach. Tie nachádzali uplatnenie aj pri uskladňovaní osobného bohatstva a cenných predmetov rodín. Zaujímavosťou sú pôdorysne mnohouholníkové hospodárske budovy. Za pozornosť v Múzeu ľudovej architektúry v Bardejove stojí netradičná polodymová sušiareň ovocia, valcha na súkno, alebo kováčska dielňa Abrahámoviec z 30 rokov 20. storočia. Pre epidológov môže byť atraktívna ukážka dobového včelárstva s expozíciou rôznych konštrukcií úľov. Za pozornosť však stojí najstarší zachovaný úľ na Slovensku, v múzeu vystavovaný úľ z roku 1691. Dedili ho generácie na generáciu. Technickou zaujímavosťou je zachovaný vrták, ktorý sa používal na výrobu drevených vodovodných rúr použiteľný na vodný pohon, pochádzajúci z Bardejova. Najstaršou stavbou celého múzea je zvonica z obce Janovce z roku 1700.

Služby a prehliadky

Návštevníci Bardejovského múzea a expozície ľudovej architektúry môžu miesto navštíviť individuálne, so sprievodcom, alebo ako súčasť väčšej skupiny. Využívať môžu prvky informačného systému, miestnej mapky a využiť aj ďalšie služby spojené s predajom upomienkových predmetov a ilustrovaných materiálov. Mimo občasné kultúrne podujatia, je možné priamo v areáli navštíviť Rákocziho vilu, ktorá je expozíciou ľudového odievania a remesiel a rôzneho ľudového umenia.

Areál Bardejovských kúpeľov

Bardejovské kúpele patria už sto rokov medzi najznámejšie kúpele na Slovensku. Známe pre liečivé pramene s účinkami pri onkologických ochoreniach, chorobách obehového, tráviaceho a nervového ústrojenstva, dýchacích ciest a ochoreniach močových ciest. Ponúkajú niečo, čím sú v porovnaní s inými kúpeľnými zariadeniami jedinečné. V blízkom susedstve návštevníkom ponúkajú možnosť prehliadky a prechádzok medzi drevenicami s pôvodnou architektúrou, bohatými zbierkovými predmetmi a vôbec kultúrnym dedičstvom, ktorého zachovaná podoba je dnes viditeľná len v múzeách. Areál je prístupný prostredníctvom mestskej hromadnej dopravy z mesta Bardejov, prípadne v rámci individuálnej dopravy je k dispozícií dostatok parkovacích miest.