Každý, kto prechádza cez Ružomberok na západ a má pred sebou ešte dlhú trasu, tieto miesta pozná. Dá sa na nich zastaviť, najesť, zabaviť, vycikať, ochutnať niečo nové, ale aj vidieť. Salaš Krajinka prišiel s konceptom nie len predaja syra, ale pridali ešte niečo viac. Snažili sa potešiť ľudí. Je to nepopierateľne vidieť v tom, že mnoho miest tu mohlo byť nudných. Nie je.

Veď kým nie ste zákazníkom, väčšina slovenských podnikov je „nadšených“ z vašej potreby toalety. Krajinka sa už totiž stala aj oddychovou zónou. Prichádzajú autá a rodiny, ktorí strávia čas pri zvieratách, pri stoloch a nemusia tvoriť žiadnu tržbu. Nemusíte tvoriť tržbu, aby ste si mohli prísť oddýchnuť, alebo skočiť na toaletu. Všetci sú návštevníkmi a sú vítaní, čo je predsa len stále nie až tak vídaným javom.

Kultúrny význam má

Hoci miesto komerčné, oživuje mnoho našich folklórnych prvkov, vystihuje však aj kultúrne dedičstvo spojené s výrobou syra, starostlivosti o zvieratá, prezentuje výrobu syra v expozícií za pekárňou a prvky architektúry lahodia oku turistov na miestnych budovách. Drevo ako stavebný materiál používané všade aj pri ozdobných prvkoch a zábavných miestach, je vlastne jediný viditeľný stavebný materiál. Vďaka tomuto miestu si môže aj okoloidúci zahraničný turista viac spojiť prezentovanú kultúru so Slovenskom, zážitkami. Nachádza tu niekoľko symbolov, prvkov a ďalšej symboliky v jedlách a ponúkanom sortimente. Je celkom jedno, že tu nájdeme drevený vláčik riešený ako atrakciu pre deti. Stále je tu dostatok symbolov, ktoré môžeme považovať za symboly našej kultúry, ktoré celé miesto dostáva na oči a inde sa s nimi už človek nestretáva.

Ku kultúre valachov, pastierov oviec a k Liptovu patria syry, mliečne produkty z ovčieho mlieka ako také. Je dokonca nepopierateľné, že prvý kontakt veľkého počtu Slovákov s pôvodnými syrovými výrobkami a niektorými spomínanými prvkami, bol práve tu. Drevenice lahodia oku taktiež, vedia navodiť tú správnu atmosféru a ak hovoríme o turistoch zo zahraničia, dostávajú trochu skreslenú predstavu o Slovensku. Skutočný život pastierov a výrobcov syra bol oveľa ťažší, nie tak farebný. Aj bežné príbytky mohli byť menej zdobené. Toto miesto je však hlavne o radosti a oddychu. Postavené na tradíciách, ktoré sú na očiach, môžu tešiť, alebo dokonca inšpirovať.

Fotografiu som si požičal zo stránok salaskrajinka.sk