Akousi zvláštnosťou, s ktorou sme sa mohli stretávať v dokumentárnych filmoch z prostredia izolovaných kmeňov, alebo afrických národov, sú tunely v ušiach. Najmä medzi mladými ľuďmi od 16 do 30 rokov sa spopularizovalo rozširovanie dierky v uchu. Najväčší výskyt tunelov v uchu je možné nájsť v Austrálií, vo Veľkej Británii a v Írsku. Lokálne je to aj Nemecko, či Holandsko a mnoho iných krajín, medzi ktoré patrí aj Slovensko. Dôvodom  pre drastický zásah do vzhľadu ucha je túžba po extravagancii, vzdore voči pravidlám a túžba jedinečnosti. Aj takto hodnotia niektorí odborníci dôvody, pre ktoré sú niektorí ľudia schopní zdevastovať ucho. Menší tunel postupne vystrieda väčší a väčší. Človek s takouto úpravou zovňajšku riskuje v budúcnosti zamestnanie na pozíciách, kde vzhľad hrá dôležitú úlohu. Vzhľadom na neestetickosť tejto úpravy zovňajšku pritom riskuje aj samotné vnímanie zákazníkmi, či obchodnými partnermi. Napriek tomu tento prvok prijíma aj na Slovensku stále viac a viac mladých. Rozmyslieť si túto módnu úpravu na vlastnom tele znamená zmieriť sa s rozdvojeným lalokom, alebo ho chirurgicky nechať odstrániť.

foto source: studentnewsdaily.com

Plastická operácia ušného laloku je náročná. Tunel väčší ako jeden centimeter celkom deformuje ucho, čo zanecháva definitívne permanentné následky. Fáma o tom, že ucho zrastie však nezakladá na pravde.

(MP)