Malokarpatská vinárska oblasť sa od ostatných oblastí odlišuje nie len v súčasnosti, ale aj v minulosti, samotnými pestovateľmi hrozna a spracovateľmi vína. Práve tu sa totiž vinárstvu venovali od dávna aj samostatné domácnosti, dvory, rodiny aj jednotlivci.

Malokarpatská vínna oblasť a echt domáce

Bežnou súčasťou domov bol hroznový sad, prenájom pozemkov, či pestovanie vo väčších vinohradoch. Nešlo tak o veľké pozemky ako v iných oblastiach, kde pracovali pracovníci, no nie drobní vinári. Základným rozdielom je však aj to, že kým inde bola malá drobná výroba pre vlastnú potrebu bežná skôr ako doplnkový spôsob obživy, Malokarpatská vínna oblasť tvorila často obživu a jediný spôsob hospodárenia. V súčasnosti tu existuje viacero vinárstiev, ale aj drobných vinárov. Tí dnes nemajú výrobu vína ako jediný druh obživy, ktorý by bol stálym príjmom. Drobní pestovatelia sú bežní ľudia s bežnými profesiami, ktorí sa venujú výrobe vína vo svojom voľne. Stále však v obciach regiónu možno nájsť množstvo predajných miest, stánkov a na jeseň je nemožné prejsť po hlavnej ceste a nevšimnúť si predajcov burčiaku, vína a iných dobrôt, ktoré sa viažu na miestne tradície.

Miesta a mestá

Oblasť sa tiahne od bratislavskej Rače, cez Svätý Jur, Pezinok, Modru, až ďalej na sever. Zasahuje aj do oblasti ako sú dedinky Vištuk, v blízkosti ktorej sa nakrúcal aj seriál Búrlivé víno. Modranské víno má bohatú históriu, spája sa s ním aj modranská majolika, džbánky a tie plné dobrého vína sú akýmsi symbolom miestnych viech a sklípkov.
Malokarpatská vínna cesta, turisticky atraktívny projekt pre milovníkov vína, vedie práve cez kráľovské vinárske mestá Modra, Pezinok a Svätý Jur. K vinárskej histórií sa viažu aj vinárske tradície, slávnosti vinobrania konajúce aj v bratislavskej časti Rača.

Ťaží z toho celkovo aj cestovný ruch malokarpatských obcí z každej strany. najviac je však cítiť v Bratislave, Modre a Pezinku. To sú tie najznámejšie bašty.