História hygieny: čistota od staroveku po stredovek, diel #1

Kultúry starovekého Grécka, Ríma, Egypta, Fenície, Asýrie a mnohých iných vynikali oveľa viac v rozvoji čistoty a hygieny ako takej, než v stredoveku. Bolo to spojené s úrovňou vzdelanosti, s dobou veľkých objavov a snahy o pokrok spoločenský, politický, aj filozofický. Zároveň bola čistota vnímaná ako nevyhnutnosť, ak chcel človek  vstupovať do chrámov, mať náklonnosť bohov a mať úctu svojho okolia. Z antických dôb sa nám po takmer celom Stredomorí zachovali pozostatky miest, v ktorých bol vybudovaný akvadukt, či iný spôsob privedenia vody až k ľuďom. Niekde dokonca fungovali splachovacie toalety, ale takmer všade verejné vodovody, kúpele, fontány a toalety. Tie, ktoré boli postavené z mramoru alebo travertínu, sa nám zachovali dodnes aj so systémom odtoku a odvodňovania.

Stredovek

Hygiena v stredoveku bola pomerne zvláštna. Pre ľudí bolo celkom prirodzené, ak mali svoj zápach. Osobná hygiena bola na veľmi slabej úrovni, ľudia sa neumývali a skôr bolo za štandard považované, ak mal človek svoj pach a nezasahoval do prirodzenosti. Parfémy a voňavky boli výsadou veľmi bohatých ľudí, ktorí nimi len dokazovali, že na to majú. Určitým paradoxom je však aj skutočnosť, že najhoršiu hygienu mali tie najvyššie a zároveň najnižšie vrstvy. Žobráci a hendikepovaní ľudia sa mohli rovnať s najvyššou vrstvou, ktorá sa riadila dogmastickým náboženstvom. To chápalo zásah do prirodzenosti tela ako za zásah proti viere. Naopak bol to práve bežný ľud, ktorý pracoval ťažko v baniach, na poli, v lesoch, pričom sa často zašpinil. Poľnohospodári boli zašpinení od práce a boli tak nútení sa umývať. Práve tento fakt tak bol dôvodom, pre ktorý pospolitý ľud bol čistejší, než šľachta. Podobná bola situácia v celej Európe počas stredoveku. „Vo svojich počiatkoch rád Benediktínov povoľoval svojim služobníkom najviac dva krát kúpeľ za jediný rok. Špina bola prejavom pravej zbožnosti“, uviedol PhDr. Vlastimil Vondruška pre Český rozhlas v roku 2008.

Mačiatka na vytieranie zadkov

Z rôznych zdrojov sa nám zachovali zmienky o kurióznej hygiene po vykonaní potreby. Niektoré zdroje spomínajú mačiatka, ako nástroje na umývanie análneho otvoru. Využívaný mal byť jemný kožúšok a materinský pud mačky očistiť svoje potomstvo, čím boli mačiatka opäť použiteľné. Takéto použitie sa malo týkať len niektorých hradov. Pri hostinách sa využíval aj kožuch dlhosrstých psov, do ktorých sa dali umyť príliš mastné ruky hodujúcich hostí pri stole. V západnej Európe skôr badať zmienky o podpore kúpeľov pre zaistenie dobrého zdravia, ale tiež podpore kúpeľov pre spájanie ich prevádzok s verejnými domami. Prostitútky tak neboli brané za celkom nečisté, ak sa venovali osobnej hygiene naozaj dôsledne. Vo Francúzsku, veľkej Británii, či v Taliansku bolo v niektorých obdobiach stredoveku navštevovanie kúpeľov príležitosťou stretávania s ľuďmi.

Stredoveká hygiena bola na zlej úrovni

Vo všeobecnosti však platí, že hygiena bola v stredovekej strednej Európe na zlej úrovni. Prísna kresťanská viera hlásala, že zásahy do prirodzenosti človeka sú proti Bohu a to niektorým skupinám vyhovovalo. V oblasti osobnej hygieny však nemožno očakávať žiadne oleje, mydlá a esencie. Ak už bolo nutné sa umývať, slúžila na to bežná voda, prípadne bylinky, prípadne jednoduché procedúry spojené s drobnou mágiou a zaklínadlami. V našich podmienkach sa o vlasy starali najmä ženy, avšak muži nosievali taktiež dlhé vlasy. Používali na ne loj, alebo maslo. Namastené vlasy odpudzovali vši a nebolo s nimi nutné nič robiť. Na odpudzovanie vší a bĺch sa využívala aj jedľová haluzina. Ako repelent sa používala brezová miazga získaná z návrtov v apríli.