Pojem diaspora a enkláva sú odborníkom v oblasti politiky, kultúry a iných vedných odboroch dobre známe. V bežnom živote sa s nimi ale nestretávame. V rámci kultúry, migrácie a tradícií je dobré vedieť, čo tieto pojmy znamenajú. Oba pomenúvajú niečo niekde, no každý má pritom iné vlastnosti. O čom je teda v podstate reč?
Diaspora z hľadiska kultúry
Diaspora je negeografické územie, skôr spoločenstvo osamotených roztrúsených Slovákov v zahraničí. Diasporou nazývame slovenské rodiny, ktoré odišli za prácou do Nemecka, Nórska, Írska, a iných krajín. Ako negeografické územie ide o malú jednotku, ktorá nerozvíja divadlá, jazyk, musí sa prispôsobiť. Do školy v Írsku budú deti chodiť a učiť sa angličtinu. Slovenčinu budú počuť len doma. Kultúrne zvyklosti si udržia doma len dovtedy, kým ich nevytlačí záujem o miestne, alebo slovenské celkom zaniknú po výmene generácii.
Diaspora je najmä prípad, kedy Slováci odchádzajú, usídlia sa v prostredí, ktoré nie je slovenské a postupne u nich zanikajú potreby slovenských tradícií, zvyklostí, prvkov. Pre diaľku sú nedostatkové niektoré potraviny, takže postupne zanikajú aj tie. Deti už nebudú poznať bežné tradície, ich deti už absolútne. Pri diaspore nastáva adaptácia človeka prostrediu a postupná asimilácia.
Enkláva z hľadiska kultúry
Enkláva môže byť geografické aj negeografické územie, v ktorom nájdeme Slovákov a tí si udržiavajú slovenské kultúrne podujatia, prvky, môžu sa sláviť slovenské omše, komunikuje sa v slovenčine aj medzi sebou, medzi rodinou, na ulici aj v školách. V školách je možnosť navštevovať slovenské školy a základom pre enklávu je viac početnejšie spoločenstvo a vytvorené podmienky na to, aby zostal zachovaný jazyk.
To je prípad Vojvodiny, kam v minulosti odišlo niekoľko tisíc Slovákov. Vojvodina ako časť Srbska, má jeden zo spisovných a úradných jazykov slovenčinu. Náš jazyk je úradným aj tam. Lenže ak sa povie „Srb“ mnoho krát si Slováci predstavia klasických Srbov. Slovákov so srbským pasom odhalíme až vďaka takým pasom. Tí ako Slováci tam žijú dodnes, píšu a rozprávajú po slovensky, sú Slovákmi a udržiavajú si dodnes mnoho tradícií. Etnologickými výskumami je možné práve na ich zachovanej kultúre zistiť, odkiaľ pochádzali predkovia z ktorej dediny, ak sa nachádzajú podobnosti v krojoch, piesňach, slovách, a pod. Enklávy máme aj v Maďarsku, viacero dediniek v okolí Budapešti, ale aj Békešská Čaba, a mnoho iných.
Rozlišovanie je dôležité
Pri posudzovaní vplyvu zahraničia na slovenských emigrantov, je vhodné rozlišovať medzi oboma pojmami. Slováci odchádzajúci d USA a západnej Európy, kde aj zostávajú, sa stávajú diasporou. Len veľmi malá časť preberá slovenské zvyklosti a tradície. Mladšia generácia je pod vplyvmi iných trendov a slovenské prvky nemusia považovať za atraktívne.
