Folklór Bratislavy je roztrieštený a zároveň pestrý. Dnes je ťažké identifikovať jednotlivé prvky, pretože v meste prebiehalo výrazné miešanie obyvateľov a kultúr. Zachovali sa nám doklady o podobe krojov okrajových mestských častí. Pôvodný Vajnorský kroj mal výrazný veľký čepiec a farebné ladenie kroja do zelenej a bielej. V Záhorskej Bystrici sa zachoval kroj svetlých farieb v kombinácií s bielou a modrou. U žien sa nosieval čepiec a u mužov klobúk. Veľmi rýchlo sa v šatníkoch udomácnili meštianske odevy a jednoduchšie, alebo žiadne zdobenie. Obliekanie sa prispôsobovalo trendom a zahraničiu najmä v posledných dvoch storočiach.

V Bratislave v súčasnosti fungujú folklórne súbory Črip, Čarovné ostrohy, Poleno, Lúčka, Dopravár, Dolina, Vienok, Hájenka, najmä však najznámejší umelecký súbor Lúčnica. Významným centrom ľudovej tvorby je ÚĽUV na Obchodnej ulici v Bratislave, kde je možné nazrieť aj zakúpiť ľudovú tvorbu pokračujúcich majstrov z celého Slovenska, vidieť remeslá a tradičné symboly Slovenska. Historické udalosti si v Bratislave pripomína výnimočné podujatie Bratislavských korunovačných slávností, ktoré sú z časti divadelným predstavením.

Gastronómia

Bratislavská gastronómia bola výrazne odlišná od zvyšku Slovenska. Bol v nej dopyt po rakoch, žabách a mušliach, ktorý sa v iných lokalitách výraznejšie neprejavoval. Týkalo sa to aj kaviáru, ktorý sa dovážal a bol určitým symbolom meštianstva. Jedávalo sa aj konské mäso, holuby, domáca hydina, baranina a ďalšie. Pivo sa stalo bežnou súčasťou dňa. Husté a tmavé sa pilo s chlebom. V Starom Meste sa piekli posúchy so zeleninou a mäsom.